Zdravím vás,

prednedávnom začali konečne centrálne banky v rozvinutých krajinách (okrem Japonska) znižovať úrokové sadzby. Dôvody sú primárne 2:

• dlhoočakávaný pokles inflácie k úrovniam dlhodobých cieľov, ktoré si centrálne banky stanovili
• množiace sa náznaky spomaľovania ekonomík

Tento týždeň sa pridala dokonca aj Čína, no z diametrálne odlišných dôvodov. A Japonsko robí opak – teda zvyšuje úroky, pretože sa u nich konečne inflácia objavila, a všetci sa tam z toho tešia :-).
​
Je to veľmi dôležitá téma, úrokové sadzby totiž ovplyvnujú prakticky všetko v ekonomike. A ako investorov nás samozrejme zaujíma, ako pokles úrokov ovplyvní naše investície.

Odpoveď nie je jednoduchá. Ekonómia nie je exaktná veda, ako chémia, kde presne viete, koľko energie potrebujete, a aký proces musíte použiť, aby ste z H2O vyrobili vodík. Alebo fyzika, kde presne viete, že veľkosť zrýchlenia telesa je priamo úmerná veľkosti sily pôsobiacej na teleso a nepriamo úmerná hmotnosti telesa.

Ekonomika je kmplexný systém, s obrovským množstvom účastníkov (z ktorých každý má svoje vlastné ciele a motivácie, mnohokrát úplne nelogické) a ešte väčším množstvom interakcií medzi nimi.

Máločo funguje podľa vzorca.

Veľmi dobre sa môže stať, že síce napríklad vláda zvýši daňové sadzby a zavedie nové, povedzme z finančných transakcií, no v konečnom dôsledku vyberie oveľa menej peňazí, než očakáva, a navyše tým vytvorí kopec nových problémov, s ktorými nerátala.

Pri rozmýšľaní o tom, ako nás investorov nejaké opatrenie ovplyvní, začínam vždy pohľadom na to, ako trhy a ekonomiky reagovali na podobné opatrenia v minulosti.

Nie je to všeliek, a nefunguje to vždy. Na základe historických analógií napr. v roku 2022 všetci očakávali recesiu (invertovaná úroková krivka, vysoká inflácia atď.). Tá ale neprišla.

Ako vravím - je to ťažké.

Poďme sa však pozrieť, čo sa dialo s akciovými trhmi v minulosti, keď centrálna banka začala znižovať sadzby.

Graf ukazuje výnos indexu S&P500 12 mesiacov po tom, čo FED prvý krát znížil svoju základú úrokovú sadzbu. Od roku 1957 sa to stalo 21 krát.

V prípade, že v čase prvého zníženia boli akcie blízko historických maxím (bledomodré stlpce), v nasledujúcich 12 mesiacoch vzrástli priemerne o 9%. Ak FED začal znižovať sadzby v situácii, kedy akcie neboli na historických maximách, v nasledujúcom roku vzrástli v priemere o veľmi slušných 16%.

Priemer nám ale nepovie všetko. Z tých 21 prípadov v štyroch akcie klesli. No bolo to v situácii, kedy centrálna banka bojovala s masívnou recesiou. Teda úrokové sadzby znižovať musela.

Aktuálne však recesia podľa všetkého nehrozí, a centrálne banky znižujú sadzby, pretože môžu. A to je veľký rozdiel.

Vyzerá to teda dobre. No máme tu aj veci, s ktorými tieto historické dáta nerátajú:

• od roku 2009 v USA prakticky nebola recesia
• historicky vysoké zadĺženie vlád globálne
• geopoliticky veľmi napnutá situácia

​

Takže z historického hľadiska to vôbec nie je zlé, ale veľa vecí sa môže pokaziť. Takže ako obyčajne - neviem, ako to dopadne. Ale som optimista!

Ako to vnímate vy?

​

A teraz niečo celkom iné - základným cieľom väčšiny slovenských investorov je nasporiť si dosť na dôchodok. Ale koľko je dosť? A ako dlho mi takéto rentové portfólio vydrží?

Ak vás to tiež zaujíma, viac na túto tému som písal v najnovšom článku:

​Od roku 2007 poberáte rentu. Máte stále z čoho žiť?​

​

Moje 3 postrehy

I. Historický výnos globálnych akcií za posledných 53 rokov je 9,70 % p.a. Vy ho však nikdy nedosiahnete. ​
​

Priemerný ročný výnos je síce 9,70 %, no za ostatných 53 rokov sa hýbal od -40 % do +42 % ročne. So 66 % pravdepodobnosťou sa ročný výnos pohybuje v rozmedzí -7,70 % až +28,70 %.
​
Jednoducho - nikdy neviete, ako to v konkrétnom roku dopadne.
​
A za posledných 53 rokov nebol ani jeden, kedy by výnos dosiahol presne 9,70 %. Alebo sa mu aspoň priblížil.

Čo s tým? Jednou z najlepších stratégií je predĺženie investičného horizontu.
​
Priemerný ročný výnos je vo všetkých časových periódach prakticky rovnaký.
S predlžujúcim sa investičným horizontom však klesá jeho rozptyl. A rastie istota investorov v tom, aký výsledok môžu očakávať.
​
Už pri predĺžení intervalu na 10 rokov historicky neexistuje perióda, v ktorej by akcie prerobili.
​
S rastúcim horizontom sa znižuje volatilita priemerných ročných výnosov a výsledky sa "zhlukujú" bližšie a bližšie okolo reportovaného priemeru. Hovorí sa tomu aj zákon veľkých čísel.
​
Pozor - to neznamená, že sa vyhnete krátkodobej volatilite len kvôli tomu, že investujete na 25 rokov. Kdeže. A takisto ako v živote, ani v investovaní neexistujú žiadne absolútne istoty. Toto sú len historické čísla a minulé výnosy nie sú zárukou budúcich atď.
​
Môžeme sa baviť iba o pravdepodobnostiach.
​
A ak chcete maximalizovať pravdepodobnosť, že vaše skutočne dosiahnuté výnosy sa budú čo najviac podobať očakávaným (za predpokladu ich dobrého nastavenia), predĺženie investičného horizontu je jedna z najlepších vecí, aké môžete urobiť.

​

​

II.Snaha všetko si uľahčovať nám v konečnom dôsledku, paradoxne, život výrazne sťaží.

Necvičiť a nestarať sa o svoje zdravie je ľahšie ako naopak, ale bude to mať na nás ťažké dopady.

Vyhnúť sa nepríjemným debatám a nechať problémy "vyhniť" je ľahšie, no neskôr sa nám to vráti ako bumerang.

Robiť veci “po starom”, nesnažiť sa neustále zlepšovať v tom čo robíme je ľahšie ako učiť sa nové veci a pracovať na tom, aby sme ľudsky aj odborne rástli. No v meniacom sa svete bude náš život stále ťažší a ťažší.

Neinvestovať a “žiť len pre dnešok” je ľahšie ako investovať, aktívne si obmedziť životnú úroveň a neminúť celý svoj príjem, cielene plánovať, vydržať nevyhnutnú volatilitu dlhodobých aktív. No rozumne vyžiť zo štátneho dôchodku bude pekelne ťažké. Stačí sa pozrieť na aktuálnych dôchodcov.

Pohodlný, easy život má svoje skryté, no poriadne vysoké, náklady. Ľahká, nenáročná prítomnosť nevyhnutne znamená ťažkú, nepríjemnú budúcnosť.

​

III. Ako byť bohatí:

Ako byť bohatí, aj keď nie ste milionári:

pasívny príjem>náklady

Scott Galloway

​

2 zaujímavé články odinakiaľ

​To. že si môžete dovoliť kúpiť si vlastné bývanie neznamená, že je to dobrý nápad​

O milionároch, ktorí si radšej bývanie prenajímajú.

​

​Vlády vyspelých krajín sú stále menej a menej efektívne​

Vládne výdaje vo vyspelých krajínách vzrástli z 30% HDP v 60-rokoch minulého storočia na viac ako 40% teraz. Služby štátu a infraštruktúra sa však nezlepšujú.

1 graf na tento týždeň

Zmena vien bývania a prenájmov v európskych štátoch medzi rokmi 2010 - 2024

​

​

Všetko dobré,

Vladimír

​
​